No nazdar!
Teda, pozerajúc sa na vec realisticky - zisťujem, že som vás, milí moji čitatelia, riadne
zanedbal. Ušetrime si zbytočné plytvanie riadkami, v ktorých by som vysvetľoval, prečo tomu
tak bolo a že som na to mal dôvod. Žiaden dôvod nie je dostatočný na zanedbanie priateľa,
preto radšej prijmite moje úprimné ospravedlnenie.
Snáď vám aspoň ako chabá náhrada počas mojej odmlky slúžili obrázky, ktoré sa aj naďalej
priebežne objavovali na týchto stránkach. Ak by si niekto nárokoval ešte väčšie odčinenie,
som pripravený sa dohovoriť aj na ďalších plneniach :)

Dobre, nebudeme chodiť okolo horkej kaše,  a poďme si ju radšej osladiť : Navrhujem pár
krátkymi momentkami zo života:

MMMaratónec
Alebo ako som skoro bežal, Košice, Október 2006
Faktom je, že môj Manželka a tréner ==> www.peterkotland.com <== ma vypracoval
na úroveň, v ktorej sa dá zodpovedne povedať, že som zdravší, žijem lepšie a trochu viac aj
zvládnem. Suma sumárum ma vypracoval na úroveň, na akej som ešte za svojho života nebol.
Za to mu obrovská vďaka.

Ako poďakovanie jemu ale aj nostalgický návrat do domoviny a zároveň oslavu narodenín som sa
teda rozhodol zabehnúť (nazvime to radšej zúčastniť sa) Medzinárodný Maratón Mieru v Košiciach,
mojom to rodnom meste. Štart bol hromadný a pohodový, prvé kolo viac-menej tiež. Niekde
po 22hom kilometri sa však bez pozvania dostavila kríza, ktorá sa rozhodla ostať po zvyšok
podujatia. A tak sa predchádzajúci "skorobeh" neospravedlniteľne zmenil v uspávajúcu chôdzu
striedanú návalmi adrenalínu (čiže zhruba 50 metrami ľahkého poklusu). Týmto štýlom som úspešne
začal strácať drahocenný čas aj energiu. Dokončiť však bol už od začiatku môj cieľ a toho
som sa vzdať nehodlal.
Presnými výpočtami (veď času na nich počas tej chôdze bolo habadej) som sa dopracoval k výsledku,
že aj týmto tempom tých ostávajúcich pár kilometrov v limite dorazím. Len pre informáciu limit
bol 5 hodín, "potom púšťame dopravu a električky". Krátko pred cieľom ma dobehol spolutrpiteľ
z Popradu, s ktorým sme sa už niekde okolo 35teho kilometra prechádzali po závodnej trati.
V plodnom rozhovore sme spolu strávili pár cenných minút :) Napriek tomu, že som mu (potom ako
došli témy na rozhovor) ušiel, ma však teraz dobieha. Má však charakter a povzbudzuje, dodáva
síl stráviť posledných 200m závodu behom. Povzbudený sa teda pridávam k jeho bežeckému finišu.

Mužská ješitnosť a (ne)zdravá súťaživosť sú teda ... no čo vám budem hovoriť. Posledných 20 metrov
do cieľa sa zdolalo šprintom.
Nepochopenie obecenstva bolo očividné - poslední súťažiaci, ktorí to cieľom prehnali týmto tempom,
dokončili pred troma hodinami. "Tak odkiaľ bežíte vy???"
Bol som rýchlejší. Sľubujem! :-D Napriek tomu sme v listine obaja dokončili s rovnakým časom 4:51:51,
teda ani nie 9 minút pred koncom. Za zmienku ešte stojí, že sme boli 20-ti od konca a 570-ti od predu :-)
(aj keď tam ešte vždy ostal hlúčik ľudí, ktorí to nedokončili vôbec). Vďaka môjmu rekreačnému
druhému kolu som dorazil aj v relatívnej fyzickej pohode - teda až na ten náraz do búdky za cieľom,
ktorým som sa snažil ubrzdiť môj šprint :-)
==> www.stegho.com/galeries/1006c-mmm/ <==
Suma sumárum príjemný zážitok a ďalšie prekonanie vlastných hraníc. Peter mi v takýchto momentoch
nikdy nezabudne pripomenúť moje výroky počas prvých tréningov ako "lekári mi zakázali behať" a
"ja viac ako 300 m nezvládnem" alebo "ako sa mám pri tom usmievať, keď to tak bolí" :)

Ja a moja Sestra 
Alebo dialóg s Bubu, Hamburg, Február 2007
- Ahoj Ďudi, potrebujem pomôcť!
- Čo sa deje, Segričko?
- Mamka mi nechce dovoliť piercing do nosa. Minule mi to dovolila.
- Dovolila?!? Piercing DO NOSA? To sa mi nechce veriť. Čo Ti povedala?
- "Rob si čo chceš!"
- ???? Segro, snažíš sa ma presvedčiť, že vo svojich 18tich ešte považuješ výrok "Rob si čo chceš!"
  za povolenie? (… už na tomto mieste rozhovoru sa dostávam do stavu ľahšieho záchvatu smiechu,
  avšak poctivo sa držím - predsa len seriózny prístup je nevyhnutný k úspešnému vyriešeniu problému.
  Priehľadnosť Segrinej finty sľubovala zároveň aj ďalšie náučné momenty, tak prečo končiť? …)
- Ale ona…
- Segričko! Zakázať Ti to nemôžem, ale rád by som Ti k tomu niečo povedal. Je to jedna z naj…
  (nasleduje výklad všetkýx negatív a nevhodnostá až odporu voči práve tomuto typu ozdoby, vrátane
  návrhov, kam inam a vychytralejšie by si taký piercing šikovne mohla umiestniť - pár celkom
  rozumných nápadov... : )
- …
- Ak Ti môžem poradiť, nechaj to teraz chvíľku odstáť a pokús sa k tejto otázke vrátiť znova.
  Neskoršie, keď dostaneš rozum.
- A to bude kedy?
.?.!.?.... zachovať si chladnú tvár už bolo v tomto momente nemožné. Počas môjho pokusu seriózne
uzavrieť debatu som ešte stihol zachytiť vetu "Dobre, tak ja idem zavolať mame, že vyhrala", ani
táto čerešnička už však silu Segrinej poslednej otázky nedokázala oslabiť :-)
Ostáva mi len dúfať, že Bubu predsa len ešte tú nedefinovateľnú dobu do momentu "kým bude
mať rozum" vydrží. Viem si ju vážne predstaviť s krajšími doplnkami
==> www.stegho.com/galeries/0207a-slovensko/  <==

Ako znovu nadviazanie vzťahov s čitateľom snáď aj stačí. Už len krátky prísľub, že ďalší občasník
možno očakávať podstatne skorej. V skutočnosti niekedy v priebehu Marca alebo Apríla by som rád
zverejnil niekoľko noviniek. Tak mi teda ostaňte vernými čitateľmi a ja sa vám to pokúsim splatiť
pár ďalšími príspevkami a novinkami.

Chýba ešte niekomu posledná aktualizácia, čo so mnou momentálne je?
V tom prípade tu ešte krátka rekapitulácia:
Ako avizované pred rokom, opustil som americkú pôdu, so zámerom skúsiť znovu raz niečo iné.
Zámer to jasný a aj relatívne úspešne zrealizovaný, keďze som sa po krátkom čase ocitol znovu na cestách.
Tentorkrát som si to riadne vychutnal. V partii 4och sme sa vydali na Ázijský kontinent a v priebehu
4 týždnov sme navštívili Indiu a Nepál - krajiny rozdielne asi ako Civilizácia a USA, no napriek tomu
hovoriace skoro rovnakým jazykom a majúce veľmi podobné kultúru a vieru. Pre čitateľa, ktorý ešte
takto neurobil tu mám teraz tajný tip a síce klick tu pre názornú ukážku, ako také niečo môže vyzerať.
Určite získam súhlas aj ostatných členov výpravy ak poviem, že výlet bol nadmieru vyvedený a toľko
zážitkov, skúseností a obrázkov človek v normálnom živote v priebehu 4 týždňov nie je schopný získať.
Momentálne som ubytovaný a pracujúci v Hamburgu, DE, k čomu rád dodám detaily na požiadanie. V krátkosti
len, že aj naďalej z toho istého dôvodu ako predchádzajúce pobyty - a síce práca pre Mankiewicz.
Ja sa s ním snáď ožením :)

Tak teraz už vážne stačilo, zvyšok v blízkej budúcnosti. Ďakujem úprimne za pozornosť,
Ja

Tak uz je to tu.

Moja odpoved na casto spoxybnovany fakt a na otazku kedy a ci sa ja vobec niekedy vratim
z USA. Napriek ubezpecovaniu z mojej strany, ze navrat do civilizacie je nadalej mojou
prioritou, sa hlasy vraviace "nikdy" a zatracujuce moje nehynuce vlastenectvo ozyvali
stale castejsie. Nasledovne riadky ich snad ubezpecia o opaku...

A tak vedzte, vazeni citatelia: vraciam sa. Nie preto, aby som niekoho presvedcil, ani
preto, ze by ma uz nexceli v praci alebo vyhostili z USA :-D Vraciam sa, pretoze sa mi
upornou pracou podarilo prepracovat az do zaverecnej kapitoly tejto americkej telenovely
a dat tym podnet pre vznik telenovely novej, a Tebe moj drahy citatel blizsej - z
Europskeho prostredia.

Predpokladajme na tomto mieste, ze citatel je uz ubezpeceny. Vznika nam tym najvhodnejsi
moment nato, aby sa do celej temy vniesla patricna davka neistoty. Nech nam citatel nezaspi.

Pre kazdeho, kto by z doterajsieho textu vytusil, ze sa vraciam "domov" je tu [Oprava
c. 1]: vraciam sa s5 do Europy, no odpoved na konstantu "domov" je u mna nadalej neznama.
Taktiez musim poupravit moj vyrok, ze sa vraciam do civilizacie. [Oprava c.2]: v CZ/SK
stravim akurat necely tyzden priprav na fotovylet do Himalaji a okolia - za tyxto
okolnosti som dokonca oxotny nazvat aj USA civilizaciou. :-D

A aky je teda hruby plan? Prilet do Prahy (to je v Cexax - info pre vsetkyx USAkov)
30teho mesiaca tohto. April straveny uz spominanym vyletom do Himalaji s par super
lidickami, Maj straveny s naj> pravdepodobnostou v Kosiciax (to je na Slovensku - ipvU)
rozlicnymi operaciami a inymi medickalnymi ukonmi. Najneskor od Juna nastup prace pre
doterajsieho zamestnavatela, tentokrat priamo na centrale v Hamburgu (to je v Nemecku
- ipvU).

A tak sa teda stane, ze koncom tohto tyzdna bude veskery Redneckov [od slova
Redneck = gadzo, vidlak] oslavovat so slzami v ociax moj dlho ocakavany odchod. Uvodne
slzy budu vyronene pravymi emociami. No ubezpecujem ctene publikum ze uz po velmi kratkom
case sa bude jednat o slzy alkoholicke, slzy smiexu a troxu neskor budu vystriedane
zaslzenymi ocami zo smradu (bude pozehnane zradla, vratane fazule a cibule - viz neskor).
Party to bude naozaj velka, prava a'la Redneck. 2 noci a 2 dni sa bude udit a grilovat
vsetko, co za posledny mesiac prebehlo po nedalekom poli a zahradke - krava, koza,
jelen, medvedik myval, kuna, sliepka plus nieco, co ma byt vraj prekvapenie. K tomu
spusta zeleniny (ano, pravy Redneck je spustu zeleniny, aj ked nikdy nie viac ako masa)
a napoja, ktory miestni aj po mojich vykladnych komentaroch nadalej nazyvaju pivom.
Moja ucast na diani bude striedmejsia nez som povodne planoval, kedze v aktualnom
momente som na Antibiotikax a snazim sa spamatat z "total shutdownu" mojho organizmu,
ktory som si nahnal prexodenymi asi 10timi xripkami za sebou.

Ked uz rozpravame o Redneckox, neda mi nespomenut uz druhy rocnik "Squirrel Hunting".
V preklade to znamna "Lovenie vevericiek" a priznavam, ze tento termin vyplasi aj vacsinu
americanov (nie, nie kazdy je tu Redneck, aj ked tyx mam najradsej). V skutocnosti sa
vsak ziadna vevericka nedocka ujmy na zdravi, aspon nie umyselne. Prave naopak - pri tejto
kazdorocnej akcii sa stretavaju polovnici a ix rodiny a vynimocne nic nelovia. Miesto toho
sa len (uz klasicky) vela pije a striela do prazdna resp. na nezive terce. Pri minulorocnej
akcii som si pustil hubu znacne na spacir a aj napriek zvysenej koncentracii strelnyx
zbrani v kombinacii s podnapitymi Redneckmi som celemu publiku patricne ozrejmil, ako
neprakticky to maju vsetko v USA zariadene, spoxybnil ix vztah k americkemu pivu a este
aj napadol niekolko extremne popularnyx nabozenstiev. Museli si mysliet, ze zartujem,
lebo okrem nozika nebola tasena ziadna ina zbran :-D V kazdom pripade mi to vsak
zabezpecilo dostatocnu popularitu nato, ze ked som sa tam objavil tohto roku, poznali
ma vsetci este predtym, ako som vystupil z auta. Aby som sa vsak vratil k akcii tohtorocnej.
Doporucujem si pozriet galeriu z tohto roku. Len pre vysvetlenie - aj tentokrat sa napriklad
A/ udelovali ceny najmladsiemu zabijakovi jelena (8 rokov) B/ robili zavody o peniaze
na terennyx stvorkolkax C/ strielali bowlingove gule z vlastnorucne vyrobeneho kanonu
na 3 km vzdialene pole alebo D/ varili a jedli kazdy s kazdym. Nex to znie akokolvek
ujeto, naozaj velmi prijemna atmosfera a super akcia.

Bolo by toho este vela co porozpravat o miestnom svete, no cas sa mi krati a ja by som
pomaly mal zacat aj balit (zatial som stale nezistil, ako presne napchat gaucovku
do prirucnej batoziny, lebo ako podanu mi ju na letisku nevezmu) a odovzdavat moje
pracovne ulohy niekomu inemu (co je problem este vacsi, lebo nikto iny neexistuje).

Takze s prianim stastnej cesty a skoreho uvidenia sa lucim a tesim na uz skory ocny
a iny blizsi kontakt

Ja

Ano, je to tu zas.

Neuveritelne, ale fakt - druhe podanie "G'ville Autumn", tentokrat vo verzii "'05".
Ani mne osobne este plne nedoxadza, ze niektore veci tu proste zazivam po druhy krat.
Ono, niektore veci clovek zazije viac nez dva krat (tipu ranna toaleta alebo vecerne
zuby). Ale druhy zaciatok sezony americkeho futbalu, druhy studeny den alebo druhy
oblek na Halloween karneval - to su veci, ktore clovek v Juznej Karoline zazije len za
dva roky.

Ale aby sme odmenili pozorneho citatela, podme zase raz aj nejaky ten zazitok pre
rozveselenie duxa poskytnut. Tentokrat by som zazitky zaradil do kategorie "Ako som
bol magor":

-=1=-
Na cestax som sa naucil, ze dokazem firme usetrit 20-30$ za hotel, ked zahlasim, ze
som sluzobne a navstevujem tu a tu Company. Obcas to vsak je prva navsteva v neznamom
prostredi. Vtedy pristupujem k planu B - vyhliadnem si nejaku atraktivnu firmu v okoli
a v hoteli simulujem, ze som s tou a tou Company.
Vzdy to fungovalo.
Tentokrat som si vybral firmu s OBROVSKOU branou, na ktorej pisalo "6 Flags". Tam
vyrabaju asi velke vlajky... A hned 6 (sest). :D
Ani najvacsia brana v okoli mi neznizila cenu za noc. Zato mi vsak velmi oxotne a
obsirne vysvetlili ako jednoduxo sa do "Great America" dostanem, ako to je blizko, a
tak podobne. Uslo sa mi sice niekolko nexapavyx pohladov, tie som vsak uspesne
odignoroval.
Poxopenie ma zasiahlo az na hotelovej izbe, ked som zistil, ze "6 Flags - Great
America" je jeden z najvacsix zabavnyx parkov v USA. Verim, ze neexistuje vela ludi,
ktori by xodili na sluzobnu cestu do zabavneho parku. Aj ked ... aj tam je co lakovat.
:-D

-=2=-
Znovu Chicago. Krasne mesto, no v Snine je trosku bezpecnejsie. V takyx xvilax si
clovek dokaze predstavit tooolko veci...
Soferujem cez ulicky centra a zastavujem na cervenu. Vo vedlajsom pruhu (zhruba na
mojix 10 hodin - lavy predny roh) zastavuje velky cierny Hummer s oknami zatmavenymi
natolko, ze vidno len siluetu diania v aute. Po xvilke stania vidim, ako sa silueta
vodica otaca dozadu a natahuje ruku s nejakym predmetom mojim smerom.
Ano, take veci sa deju len na filmovyx platnax. A ja by som bol rad, keby na nix aj
ostali. A preto pohotovo a triezvo reagujem. V momente sa zohynam pod volant, radim
ryxlost a hladam unikovu cestu. Cakam vystrel a rozmyslam, co presne nasralo Stryka
Fedora natolko, ze musi az strielat. Predsa len jazdim velmi svojsky, tak co keby?
Prekvapenie, hanba, ulava, udiv a humor - to je len zlomok pocitov, ktore som zazil
po zisteni, ze Stryko Nelly len podaval mobil svojmu 5-rocnemu synovi, ktory sedel
doteraz nepozorovane na zadnej sedacke.

-=3=-
Som znamy "co na srdci, to na jazyku". Kolega sa uz naucil pozorovat moje momenty a
vie ma vcas zastavit, aby niekomu (vratane mna) nebolo zbytocne ublizene. Nie vzdy je
vsak naokolo.
Tak sa stalo, ze po navrate z celokancloveho obedu pozorujem, ako jedna z kolegyn
sedi rozvalena v kresle s bruxom vypucenym ako Somalske novorodena. Co cert nexcel,
prave som mal otvorene usta a tak z nix len vyklzlo: "Waw, that's big".
Situacia, ktoru doteraz popisovali iba ludia, ktori zazili klinicku smrt: opustam
svoje telo a pozeram sa zhora na zmrazene postavy a ix spomalene reakcie. Ta minuta
tixa - to bolo presne ono.
Ticho prerusila az nasa cernosska sekretarka suvislym monologom nadavok ukoncenym
permanentnou vstupenkou do niektoryx nedostupnyx institucii. Pridala sa aj druha
kolegyna, ktora s postihnutou zije v jednej domacnosti a stavnato mi vysvetlila, ako
bude na nasledky tohto vyroku trpiet doma este niekolko mesiacov. Tento tandem
ukoncila az samotna postihnuta, ktora s nebezpecnym xladom odkracala z miestnosti.
Reakcia este mrazivejsia nez tie 2 monology.
Ono, ja som sa vazne nezmienoval o jej obezite. Len som komentoval to bruxo, ale...
To sa uz v takyx momentox dost tazko vysvetluje. ;)
Myslim, ze dnes - po 3 tyzdnox - uz so mnou kolegyne aj znovu komunikovali :-DDD

Hold, trapasy sa stavaju. Zdrave je, kym sa na nix dokazeme zasmiat. Ja sa smejem
urcite, postihnutym to mozem iba zdravo odporucat.

A, kedze viem, ze tato otazka by nasledovala anyway, tu aj nejake "prakticke" news:
* Moja USA misia sa pomaly a zvratene blizi ku koncu. Oficialne informacie o tom, ze
koncom roka mi to tu uz koluju na vsetkyx urovniax. Neoficialne poznamky tipu
"nemozne", "si naivny", "zabudni" obcas dolahnu aj k mojmu sluxu a tak nemozem vylucit
predlzenie o nejaky ten mesiac ci dva. O vela dlhsie vsak uz nesxvalujem ako
realisticke riesenie problemu. Vsetkeho vela skodi aj v malyx davkax a mna tu
davkovali dnes a denne po (takmer) dva roky a to este v davkax konskyx.
* Prestahovanim som nadobudol noveho spolubyvajuceho, ktorym je xalan povodom z
Liberca, profesionalny sportovec a trener. Tak sa stalo, ze mam doma aktivnu no velmi
prospesnu buzeraciu. Z jej vysledkov vyberam:
### sxopnost sa zryxlenym tempom presunut na vzdialenost vacsiu ako je dlzka jednej
elektricky;
### znizenu hmotnost o 6-8kg, cim lezim permanentne na 8mickovyx hodnotax;
### moju prvu dobrovolne vypitu kavu;
### vlastnorucne pokoseny travnik;
### kazdovecerne lekcie cestiny, kedze odmieta pocuvat slovencinu.
* Moja fotograficka mania postupuje, a tak je stale mozne najst novsie fotky na
www.stegho.com
* Na lubovolne dalsie otazky rad odpoviem vlastnorucne v pripade, ze mi budu dorucene
na moju sukromnu adresu

Tak teda ostavam s priatelskym pozdravom, prianim pekneho wikendu, zasielkou mnozstva
objati a pus a best regards

d.

Nazdar,

Ta mam novinky (update, jag sa tomu tuna nadawa)...

Este furt sa moze coska prihodit, ale v pripade ze sa nic, tak ano. A teda ak ze by
ano, ta v tom pripade ze teda pristanem v PRG (Praha, Ceska Republika, Eur) o 09.45
letom z Frankfurtu dna 22heho Juna roku Pane tohto nasho.

Cakaju ma v PRG nejake terminy a jebnania, ale este v priebehu toho sameho pracovneho
tyzdna si vyberiem na SK, gde pravdepodovrcholne stravim prvu podstatnu cast z mne
prisudeneho casu v Europe. Podrobnosti o poziadavkax na jednotlivyx spoluucastnykow
sprostredkujem w osobnej konzervacijy. Zmena programu vynahradena.

Zaroven musim s polutovanim oznamit fsetkym chcitelom o extremismus s mojou
osobnostou, ze moja polamana/vyklbena kostrc mi nie priamo znemoznuje, ale predsa len
znacne obmedzuje zadok ubijajuce activity ako napriklad motokary, odzemok, ohurujuce
pribehy (tzv "nazadokpadky") ako aj uz beztak uzkostlivo strazenu premavku v mojej
zadkovej oblasti. Nadriek tomu nadalej planujem par akcii, kde ucastnici nebudu trpiet
na moju analnu obmedzenost. 

Uz sa teda na nas fsetkyx tesim a ostavam s pozdravom a slubom, ze "bude prdel"...

d.

PS: naryxlo zvoleny E-mail rozdelovnik wrxolne pravdepodobne vynexal par mne zivotne
dolezityx organov. Prosim don't vahaj a daj vediet dalej, ak myslis, ze niekto/ry
wynexava. 

Nazov nieco pripomina? Ano, uz sme tu mali "G'ville Autumn '04". A tak, aj vdaka
tomu, ze Jaro je uz ozaj za dverami...

A co je noveho? Okrem toho ze vela a skoro vsetko? Tak po poriadku...

Vsetko dobre v Novom Roku'05 - nemozem nepopriat, kedze toto je prvy prispevok v
tomto roku. Intervaly sa nejak oddaluju, slubujem sa polepsit. 

A kedze aj tak vacsina z vas caka na nejaky aktualny zazitok, pridavam zase par (2)
policajnych:

-=1=-
Dnes sa mi postastilo uz po druhykrat sediet v US policajnom aute. Kde inde ako vzadu
a za mrezami samozrejme :) Svoje nadsenie (ved to musi byt snom snad kazdeho, kto
videl americky film) som vobec nesxovaval a teta policajtka/soferka z toho mala urcite
"posviceni" pretoze tak nadseneho puka este neprevazala. Po druhykrat preto, ze po
prvykrat to bolo pri prilezitosti mojej havarky. A po druhykrat preto, ze... Prosim,
na xvilu nesmiat ano? :-) Povedal som nesmiat!!! Dosiel mi benzin... ;) Ano, aj
napriek relativne lacnym cenam US benzinu, aj tu su zdroje obmedzene. Hlavne ked sa
jedna o uplne sukromny rezervoar s pokazenou kontrolkou stavu. A tak sa stalo, ze
brouzdajuc krajinu uz tyzden s neustale plnou nadrzou sa moje inak piratske sinutie
plynule premenilo v sinutie COOOL (predstavte si frajera, velke auto, pomalicky si to
brouzda highwayom, obzera sa zo strany na stranu... proste cool... proste ja... hladal
som totiz benzinku) az napokon v sinutie STOP & GO (aj ked v mojom pripade to bolo GO
& STOP). Na moje neuspesne pokusy vyhandlovat s okoloiducimi odvoz sa ozvala vyssia
moc a zoslala mi zlatu a funny policajtku, s vlastnou nadrzickou na benzinik. Sediac v
zadu, s tisicom otazok co robi ktore tlacitko a ako funguju miestni policajti a ake su
bezne policajne zasahy a podobne, sme sa presunuli na benzinku, natankovali za 2,28$,
nas5. Akoby uz nebolo dost trapne dojst nasuxo, som sa aj s rezervoarikom rozbehol na
opacnu stranu auta nez mam nadrz, cim som tete len potvrdil uz predxadzajuci dojem, ze
historku s pokazenou kontrolkou som si len vymyslel a ze som vlastne este v zivote
netankoval. Naliatie benzinu a pokus o start nepriniesli ocakavany vysledok (aj
napriek tomu, ze teta policajtka stala na narazniku a skackala a skackala - relativne
embarassing pre niekoho v uniforme - aby dostala benzinik az do nadrzicky. Az druhe
kolo na benzinku, tentokrat za 2,26$, prinieslo tuzobny brummmm. Obojstranne s usmevom
a vylepsenym dnom sme sa v dobrom rozisli a ja som zase raz ostal bez pokuty :)

-=2=-
Moja sluzobka v Mexicu sa nezaobisla bez ocenenia a tak ma vlastne kady vecer niekto
niekam tahal a trebalo vela jest a podobne. Lenze. Ja mam novy krasny fotacik a ja
xcem fotit nocne Mexico. A tak posledny vecer pred odxodom skoncil dohodou, ze beriem
kolegove auto a idem fotit. Ostatni uz boli unaveny z permanentnyx vecernyx akcii a
celodenneho pracovania. Jedina (zhodou(?) okolnosti najkrajsia) kolegyna sa pripojila
ako sprievodca. Ukazalo sa, ze nic moc sprievodca, pretoze Queretaro poznala este
menej ako ja, zato ako spolocnicka sa prekonavala ;) Snaha dostat sa na jeden
vytipovany kopec s peknou vyhliadkou sa skoncila zaparkovanim na kopceku tot
naprotivnom. Prazdne "parkovisko", noc, pekny vyhlad na mesto... Idylku rusia iba
silne reflektory ... policajneho auta!!! Ani neviem ako, ale pritrafilo sa, ze v tom
momente bol nas sofer (citaj Kostan) sediaci na zadnej sedacke a sprievodca na sedacke
prednej. Co vsak nijak nemenilo zapletku a sice, ze vraj sa niekto stazoval a ujo ze
nas teda musi zabasnut a odprevadit na policajnu stanicu. 2 hodiny rano, 3.30
planovany odxod na letisko. Zacala sa intenzivna SP komunikacia ujo-ona, obcas
prerusovana mojou snahou sa zapojit. Kedze som poxopil, ze tato lekcia spanielciny sa
vymyka beznym standardom a skusajuci ma vacsie pravomoci ako bezny lektor, po xvili
som slova vzdal a presiel na velavravne pohlady a gesta. Bolo cim dalej zrejmejsie, ze
ujo uz program na dnes vecer ma - NAS. Mali sme sice program rovnakeho znenia, avsak
nezahrnoval jeho autoritativnu spoluucast. Tato nezhoda v prioritach viedla az k
momentu, kedy ona (volajme ju "Y") zahlasila: "Myslim, ze budem plakat". Neviem
presne, ako to posobilo na uja (ktoremu medzicasom potykala a volala ho Fernando), ale
mna to odzbrojilo uplne. Nove pokusy zapojit sa do konverzacie obsahovali uz pokrocile
frazy ako "Mea culpa" a "Dinero" (Mexico je preslavene svojou korupciou). Velmi ryxlo
vsak boli umlcane prave Y, ktora mi razne povedala "bud ztixa". Najvacsie prekvapenie
sa dostavilo v kratkom momente bez F pritomnosti, kedy po mne Y hodila najsirsi usmev
aky som kedy videl - dokonale zahrane divadlo (a potom verte niekedy zenam...). V
momente vsak slzy dalej padali na urodnu podu a bolo ocividne, ze F je nesvoj. Pocas
par otociek Fernanda medzi jeho a nasim autom som zacal dostavat od Y povely ako
presadni si dopredu, nastartuj auto, zatvor dvere... Kazdym ukonom som sa citil
blizsie k hlavni Fernandovej pistole. Posledny krat som Fernanda videl, ako prixadza k
nam a dostava fingovany hovor na nejaky vyjazd. To sme uz ale mali zhruba 10 na
taxometri a tendencia stupa... 
... a ja som zase raz ostal bez pokuty :)

PS:
-=1=- Kontrolka nefunguje nadalej
-=2=- Jedinu fotku vecera mozno najst na www.stegho.com/pics/1.jpg

A este par praktickyx info na zaver:

* K predpokladanej otazke "Kedy sa vratis domov" mozem predbezne ohlasit, ze som bol
poziadany vypomoct este v tomto roku. Je to nadalej otvorene, ale v pripade, ze sa
nenaskytne nic lepsie (ako by sa aj mohlo, Amerika je predsa najlepsia na svete ;) )
tak asi este tolko pomoct ostanem.

* Srdecne pozvanie aspon 1x tyzdenne zavitat na www.stegho.com - novy to nazov pre uz
stare miesto, kde sa daju VZDY najst najaktualnejsie fotky z okoloiduceho diania. 

Tak teda krasny wikend prajem a niekedy znova docitania...

d.

Dospel som.

K zaveru, ze dozrel cas prispiet zase svojou troskou do mlyna. Napriek tomu, ze
vacsine uzivatelov priebezne vypisujem alebo vyvolavam, asi sa pomaly objavi nejaky
ten dotaz, ci to este vobec zijem a ako.

(ne)potesim. Zijem. Ked sa teda ucinkovanie v miestnom cirkuse da nazvat zivotom. V
tomto momente ale musim ponapravit povodne znenie. Priebezne, postupne, ale s istotou
sa mi dari prepracovat moje ucinkovanie v USA z pozicie 'survive' (prezit, boj o
prezitie) do pozicie 'enjoy' (uzivat si, tesit sa). Zamenou predpony "pre" za
pismenko "u" sa teda snazim vylepsit svoj osud prostrednika (nemysliac prostredny
prst) medzi Civilizaciou a civilizaciou. Mieste urady v tomto zaznamenali par
uspexov, niekolko neuspexov, par veci nezaznamenali vobec. 

V skutocnosti vlastne nedokazem urcit, ci to, ze zaznamenali je vobec uspex alebo
neuspex. V kazdom pripade som tu uz zaznamenany. Od istej xvile tu dokonca vlasnim
pracovny pomer, moje vlastne dvierka v kralikarni (registracne cislo SSN), bankovy
ucet a uz coskoro aj platobnu kartu. Tym momentom sa stanem pravoplatne registrovany
utracac vlastneho zarobku v Statox a moja podpora nasho domaceho trhu sa obmedzi na
minimum :( Prepacte vsetci, ktori budete stradat na mojix velkolepyx daniax. 

Tolko k "fucktom". Este stale je zaujem citat? Ak ano, nasleduje nahodny vyber par
poslednyx zazitkov ako "polievka pre dusu" pre vernyx citatelov mojix obcasnikov.

AMERICKE SVIATKY
KAPITOLA 1 - Halloween
To, ze na Halloween sa robia vsemozne party, ludia sa prezliekaju za vsemozne
kreativity a na 1000 roznyx sposobov sa zosmiesnuju seriozni duxovia, je celkom zname
(obrazova dokumentacia - viz. moja stranka). Menej zname vsak je to, ako sa to
miestnym vazenym duxom nepaci. Toho roku mi to dali doslovne pocitit. 
Predhalloweenova party prebehla v pohode, bol som krasny, obklopeny este krasnejsimi
devami. Vela sa nespalo, pretoze po party sa este upratovalo a podobne. Takze s
zhruba 2 hodinami spanku na konte sa ide nasledujuci den na miestny futbalovy zapas.
Nadherna to akcia, cely den v znameni oranzovej, co jest narodna farba Clemson Tigers
- college futbaloveho timu. Miestni dokonca aj vyhrali, radost to 2-nasobna. Po
navrate na nase parkovisko pokracuje upratovanie a navrat pozemkov do zhruba
predvojnoveho stavu. V momente, ked zistujem, ze som zaspal s metlou v ruke,
dospievam k zaveru, ze tuto cinnost presuniem do mojej postele. Metle davam
demokraticku moznost rozhodnut sa, ci ide so mnou. Zistujem vsak, ze sa mi podarilo
stratit mobil :( Nasleduje spanie, z ktoreho ma vyrusi intenzivna pozvanka ist na
dalsiu party. S poctou a rozumom odmietam. Relax v klude doma a osamote mi uspesne
pomaha zabit zombie a ozivit cloveka. Navrat zvysku ucastnikov z odmietnutej party sa
nezaobide bez mojej ucasti, kedze na mna z dola pokrikuju. V tomto momente musim
podotknut, ze vonku je stale teplo a ja som pred par hodinami prebehol cely dom s
cielom pootvarat okna a nacerpat cerstvy vzdux. Jasne teda pocujem, ako na mna z
vonku volaju, prixadzam k oknu a vyklanam sa z neho. Nadalej viem, ze okno je
otvorene. Okno vsak s tymto faktom nie je oboznamene.  Moj vyklon cez zatvorenu
sklenenu tabulu vzbudil vseobecnu pozornost a kupodivu len velmi malo skodoradostnyx
poznamok. Sice som od tej doby hrdym nositelom prezyvky Harry Poter (kvoli jazve na
cele, ktora mi po mojom - vitaznom - suboji s oknom ostala), ale inak som obdrzal iba
sadu leukoplastov a seriu nexapavyx pohladov. Ako hovorim, zo suboja som vysiel
vitazne, okno ostava otvorene dokonca aj v momentox, ked si to uz neprajem. K sade
poznaceni este neskorsie toho vikendu pripajam porezanie krasnym novym ostrym
nozikom. Potom ma uz vsak duxovia nexali napokoji. Predsa len som tu len na
navsteve...

KAPITOLA 2 - Thanksgiving
... alebo morcaci sviatok, ako ho volam ja. Doteraz mi nie je zname, ci tymto
sviatkom vzdavaju vdaku indianom, ze sa nexali znasilnit, alebo spanielom, ze
znasilnili indianov, v kazdom pripade vsak konzumaciou morky/kruty vzdavaju niekomu
vdaku zato, ze su v USA. Vdaka tomuto obzerskemu dnu, ktory je vzdy vo stvrtok, vsak
mame zase jeden pretiahnuty wikend. Tak preco si ho zase nevyxutnat na vlastnej kozi?
Volne dni sa daju spocitat na prstox jednej ruky. Zacneme malickom, z ktoreho som si
strhol kozu pri otvarani plexovky. Druhy den - prstenik, do ktoreho som si pri
machrovani so sekerou zatal triesku zhruba o rozmere styroch paratok tupym koncom
dopredu. Kedze vsak odxadzam na 2-dnovy vylet z domu, dalsie dva dni musim pocitat
naraz na obox nasledujucix prstox - prostrednik a ukazovak, ktore som si zavrel do
skrine, ked som zatvaral dvere. Ukazovak vlastne necitim doteraz. Palec samotny sa
teda zraneniam vyhol. Ciastocne preto, ze dosli volne dni, ciastocne aj preto, ze som
"vcas" poxopil varovanie a zvysny cas som ho drzal v zavretej dlani. Aj tak som vsak
siel na moj vylet s nenaplnenou obavou, ze mi ho odkusne miestny aligator alebo si ho
ustrelim pri obzerani arzenalu mojho ubytovatela. 

KAPITOLA 3 - X-mas
Kedze by som sa rad vyhol dalsim zraneniam, tento Sviatok sa pokusim absolvovat
doma. Moj program vyzera asi nasledovne - 18.12. prilet Pha. 19-22 rozlicne
vybavovania v Phe. 22.12. autovlak do KE a rozlicne zalezitosti po Slovensku. 24.12.
Vianoce. 26.12. Stret z univerzity v KE. 27-2.1. Memorial Martina Sibu. Program potom
je zatial otvoreny, moznost europskeho pobytu (klasicke cudzie slova v USA - kultura,
civilizacia, architektura) zhruba do 9.1.


AMERICKI POLICAJTI
KAPITOLA 1 - Parkovne
Parkoval som tam vzdy. Krasne, obrovske, prazdne parkovisko pred bankou, kde som si
xodil vyzdvihovat moj zold zato, ze som tu. Nadseny z pocitu, ze mam zase nejake
korunky sa vraciam k autu a naxadzam kriklavu zltu obalku s dalsim sekom. Hura, 100$
k dobru. To uz je celkom znacny zlomok toho, co som prave obdrzal. Bohuzial vsak k
dobru mesta a nie mojmu. Opakujem slovom STO DOLAROV. S obavami naxadzam dalsiu vetu,
dostavte sa k sudu za mesiac. Mesiac straveny v obavax, co sa bude diat, ako usetrit
100$ a podobne. Budova sudu pripomina skorej autobusovu stanicu a ja som navigovany,
abo som siel do tej a tej rady. Pred radou stoji uniformovany ujo, ktoreho povazujem
za upgradovaneho upratovaca a nevenujem mu pozornost. Ujo vsak naznacuje, ze xce
vidiet moj sek. Mne uz je vsetko jedno, tak mu ho ukazujem, ze aha, ako mi krivdia, a
Tebe z toho ani na novu metlu neprispeju. V tom momente vsak ujo vybera pero, skrta
sumu 100, prepisuje ju na 10 a pyta sa, ci som spokojny, alebo sa xcem ist hadat so
sudcom. Bez dalsieho komentara a s vdakou bezim zaplatit k okienku a zdrham z depa
diablovho. Hold, aj takto sa daju motivovat ludia k tomu, aby svoje pokuty platili a
este boli dokonca aj nadseni...

KAPITOLA 2 - Pull over
... alebo "Xytili ma". Po narocnom jednani v severnej karoline, uz vecer a tma,
napriek tomu vsak este s dozvukom vcerajsej xlastacky (ako orientacnym, tak aj
paxovym) ma kolega prosi, ci by som nesoferoval domov ja. On si nemoze dovolit byt
xyteny policajtom a zaroven vie, ze ja to zvladam. Ciel - let za 2 hodiny z
Greenville. Viacmenej vopred odsudene na neuspex, kedze aj mojou jazdou sme vzdialeni
3 hodiny, ale preco neskusit? Kolega sada dozadu, priputava, zatvara oci a simluje
hybernaciu. Druhy kolega priebezne nadava a komentuje, co vsetko nas uz minulo a
netrafilo len preto, ze on sa modli. Moj styl jazdy vsak nezaujal len mna. Z tmy sa
zrazu objavuje krasny diskotekovy efekt a ja to taham ku kraju so smutnym pohladom na
kolegu, ze to nestihame. Pri okne sa objavuje uniformovany ujo s ocividne nasratym
vyrazom v tvari. Ked zistuje, ze som alien, a ze sotva rozumie mojmu slovenskemu
vodicaku, zaroven si tuto skutocnost asociuje s poznatkom, ze aj tak nebudem mat
ponatia, co odo mna xce. Nasleduje "dialog" indianskou anglictinou, ktoreho preklad
by znel asi takto:
"My, tu, Severna Karolina!!!"
"Yes Sir"
"My, tu, speed limit. Tu 55, tam 45!"
"Yes Sir"
"Davaj pozor! Dovidenia."
"Yes Sir, Thank You Sir"
S nadalej nasratym vyrazom, ktory ma urcite nacviceny na tieto pripady, mi podava
moje doklady. O dalsie vylomeniny sa uz nepokusam, kedze ma poctivo nasleduje dalsix
20 mil. Ja som zaroven rad, ze som pocas nasho rozhovoru nedyxal, pretoze by
pravdepodobne vedel vymenovat minimalne tri rozlicne koktaily, ktore som mal vcera.
Odolal som dokonca aj pokuseniam sa opytat, kolko som vlastne siel ako aj ho
poziadat, ci by mi nedal exkurziu v policajnom aute. Predsa len sa snazim dostat
kolegov v zdravi domov...


Znovu raz teda gratulujem kazdemu, kto sa prekusal az sem. Mate so mnou ocividne
vydrz, za ktoru som vam vdacny. Vydrzali ste to so mnou v casox dobryx aj zlyx, aj
ked si to mozno niekedy nezasluzim, a ja posnazim, aby sme si to fsetci raz
vynahradili. Predbezne teda krasne predvianocne casy prajem, a coskoro uz osobne
dovidenia...

Tak, mame tu zaciatok jesene a dalsieho noveho obdobia.

Kedze som sa uz vazne dlho neozval, tak tentokrat ani nemam vycitky, ze by som
niekoho otravoval. Len par informacii v skratke abecedne, nieco krajsie a
rozpisanejsie poskytnem niekedy v priebehu jesene:

* Auto - stale moj "hoopty wagon" ako ho nazval kolega. Okrem par momentov, ked
som musel soferovat Touarega vramci jeho prevozu. Ale uz si zvykam, aj ked prave
bezpecne to neni. Vlastne akvarium v lavom svetle mierne znizuje moju viditelnost a
robi moju poistku atraktivnejsou ako doteraz.
* Bary - stale to iste, par aktualnyx fotiek sa obcas objavi na NETe, nic noveho
sa vsak nedeje.
* Cesty - stale rozmlatene, len im Frances a Ivan trosku pridali na atraktivnosti
- viz "Pocasie".
* Domy - ak viem, tak stale stoja.
* Ekonomika - cena benzinu stale stupa aj tu, ludia su z toho v krize, to ani
nevedia, ake to je u nas.
* Futbal - zacala Am. Futbalova sezona. To, ako si to miestni uzivaju je naozaj
nehorazne, musim priznat, ze je to fakt pekna akcia, ked to clovek cele preziva s
nimi.
* Greenville - nadalej rovnako atraktivna red neck diera ako predtym.
* Hamburg - stale caka na nejake moje vysledky. Obcas za nieco podakuje, takze
nejake asi obcas su.
* Internet - mam doma, kedze zakaznici obtazuju najradsej mailami a v kancli sa
vyskytujem len zriedka. Som teda kontaktovatelny online.
* Janka/y - pre informaciu, pocet Janiek v mojej CZ domacnosti vzrastol na 2
(dva). Su pod mojou oxranou, takze nezneuzivat :)
* Kulturna uroven - radikalne upadla u mna, dokonca uz ani do kina nexodim, takze
okrem ustne podanyx informacii skoro nemam kontakt s ozajstnym svetom.
* Laska - ???
* Marketka - "prisla, videla a zvitazila". Momentalne sa nachadza v stadiu "odisla
a uz sa nevratila". Prosim, v zaujme neublizovania sebe ani mne, adresujte veskere
dalsie dotazy na tuto temu na adresu zabudni@a_uz_sa_nepytaj.org
* Novinky - dalsie? ved pisem jak kon...
* Obezita - relativne uspesne s nou bojujem, zacal som dokonca zase cvicit. Kila
mi to praveze pridalo, ale uznavam, ze nie na bruxu.
* Pocasie - boli az u mna na navsteve ako Frances, tak Ivan. Obaja sa postarali o
dost dazda a nejake tie zaplavy. Ivan este cestou precesal par stromov, v dosledku
coho aktualna reklama spolocnosti "Duke Power" Xkrat denne hovori ludom, ze nex
nesahaju na spadnute draty a volaju 1-800-power on, aby im niekto prisiel nahodit
elektriku naspat. Obaja zaroven uspesne prispeli k zostihleniu miestnej
infrastruktury, kedze niektore cesty zatvorili stromami a niektore otvorili dierami.
* Quality - slovo, ktore v USA kazdy sklonuje ale aplikovat ho vie iba v pripade
reklamacie na niekoho druheho.
* Rodina - nasi Mamka a Jozko na navsteve u mna. Az na par nudnyx momentov, kedy
trebalo pracovat a mat auto, co znamena, ze ich akcny radius sa obmedzil na 20
zapreti invalidnej palice, to zostava pekny vylet a som rad, ze sa mi to podarilo
pre nix zorganizovat. Zatial to vyzera, ze im sa paci tiez. Dalsi program -
zhliadnutie New Yorku snad cely dojem trosku vylepsi, nex uz je USA akakolvek.
* Sluzobky - momentalne trosku obmedzil, aj ked pendlovanie medzi SC, NC a MI je
vcelku na dennom poriadku.
* Termin - neviem, kedy zase ukazem doma, ale rad by som napr. k narodkam a nejaky
Unreal. Zatial vsak neviem nic slubit.
* Upratovanie - tema, ktora bude pre mna zase vysostne aktualna vo vlastnom
podani, teda horsej kvalite, ako bolo v poslednom case. Ucim sa zivotom.
* Vlasy - nepribudli. Napriek tomu sa o ix uberanie musim aktivne casto snazit. V
opacnom pripade hrozi vyradenie z civilizacnej spolocnosti.
* Work - ako som uz par krat popisoval. Jedna velka kriza, hlavne ked pride nato,
ako popisuje zakaznik to, ze mu spadlo pero do vedra s farbou a od nas vyzaduje,
aby tam niekto okamzite letel analyzovat, aky vplyv to bude mat na pocasie v
buducich tyzdnoch.
* Xlast - nepite tu ziadne US pivo, a uz vobec ne v "Light" verzii. Stoji iba
dolar, bolo vyrobene presne dnes a to fsetko vam bude prezentovane ako nekonecna
vyhoda.
* Yes? - No!
* Zdravie - dakujem za opytanie. Celkom sa da. Dokonca aj moje ORL nosoproblemy sa
tvaria celkom zvladnute. Klop klop

... dalej
... vstupte

???

Tak nic, zase sam.

Zase "doma" (brrr, to znie divne) :)

Takze, transport na moje momentalne posobisko prebehol relativne OK. V Prahe teta
sice zistila, ze maju volne miesta do New Yorku uz len na statie, ale dokonca sama
a dobrovolne prisla s navrhom, ze ma teda da do ineho lietadla. Pekne od nej.
Vysledkom bolo, ze som letel z Pariza do Atlanty a sice business class. Sadu
trapasov spojenyx s explorovanim roznyx tlacitok a inyx prislusenstiev definujucix
rozdiel medzi turistom a businessmanom vynexam. Myslim, ze kazdy si vie predstavit
ako to vyzera, ked fungujem na prirucke "Gadzo v meste" ako ju kedysi zadefinoval
Ujo Oco :) 

V Atlante som mal 20 minut na prestup do coho bolo zahrnute aj ukecavanie na
immigration, ze som pre USA nevyhnutny a presun kufra na prepazku ku lietadlu. Aj
napriek mojmu osobnemu pricineniu: ja som to stihol, kufor nie... Dorazil az teraz,
takze som mohol nadsene vybrat nobebook (sice v posramotenom stave a s prasknutym
displejom wrr) a pokusit sa napisat, ze som dosiel.  

Prixod domov sa neobisiel bez oslavy. Nemozem povedat, ze by na mna miestna partia
vyslovene cakala, bolo to skor typu:
"PraveIdemeDoMestaPridajSaKedXcesAkaBolaCestaMileZeSiZnovaTuDajSiPivo" ale predsa
len potesilo, kedze som mohol ciastocne uspesne zahnat moju clivotu za domovom a
mojimi ozaj (ob)lubenymi...

Tak dobre, nateraz staci. Nahodil som znova xladnicku, idem do nej nakupit nejaky
proviant a vklznem zase do USAckeho stereotipu. Ale len naoko, to preto, aby si ma
tu nevytypovala nejaka agency a nahodou nexceli, aby som sa im tu vyklul pozdrzal.

Takze, uz je to pomaly tu!

V utorok by som mal ist do Blavy pre posledne nalezitosti, ktore ma (nastastie
este) zadrzuju pred odxodom do nas5. 

V pripade, ze vsetko dopadne podla planu, mi toto umozni este v priebehu buduceho
tyzdna znova opustit nase rodne krajiny. Sic sa na to nijak netesiac, budem
pravdepodobne odxadzat vo stvrtok do USA, aby som mohol nastupit k sluzobnemu vykonu
este ten isty wikend, vraj niekde v Mexiku prezmenu (aspon tolko potesujuca sprava,
kedze sa mozte tesit na dalsi sumar zazitkov, ako sa zivotom prebijaju Tequilnici).

Pre vsetkyx mna xtivyx teda len jedno posolstvo:
"Mate poslednu sancu tohto leta mi osobne uvidiet..."
Viem, nepodstatne, ale nedalo mi to nepovedat :-)

A uz len rekapitulacia:
* svadby boli obe nadherne, aj ked znacne odlisne
* pobyt doma a vsade bol jednoznacne to, co som potreboval. Vidiet zase ludi,
kulturu a civilizaciu mi da silu sa dalej prebijat dzunglou
* nie je vsetko take, ako sa zda (ale to je filozofia na samostatny prispevok :-) )

Dakujem, pekny wikend este

Pekne posledne pozdravy posielam...

  Nie ze by som sa lucil, prave naopak. Coskoro to uz bude znova osobne. Ako
predjedlo teda podme k veci!

  Tema dnesneho pojednania je "Jungle" (džungle, binec, bordel, změť, mišmaš viz.
Lingea Lexicon).

Zastavenie c. 1 "Jungle tusena"
  Neskory horuci vecer. Romanticka prexadzka okolo domu, tma, saty sa lepia na
telo horucavou a vlhkom. Len ja & ona, romanticky bzukot cikad, obcas vreskot opice
... a ... znudeny ale predsa jednoznacny a zmrazujuci REV LEVA!!! 20m od domu!?!
Pre kazdeho neznalca jednoznacny impulz, ze vonku predsa len nieje az tak
romanticky a krasne a este som si neumyl zuby. Pre znalca len informacia, ze v ZOO
pod kopcom sa tiez zotmelo.

Zastavenie c. 2 "Jungle zazita"
  Pekny vecer so susedstvom, plny bar, biliard zadarmo, par drinkov. Romanticky
vyhadzovac velkosti mensieho bizona klepe na rameno a uctivo ma prosi, aby som si
predlzil rukavy na tricko-tielku! Co?!? Ano, ich lokalny barovo-krcmovy predpis
(len pre chlapov) znie: minimalna dlzka rukavov 16 [dz.] (DZ=dzigvajsov). Vraj som
makac, ale oci som este nikomu bicepsom nevymlatil... Nastastie sa aj napriek
90tkovym teplotam najdu ozajstni kamosi, ktori nosia 2 tricka na sebe, takze
prilezitost odist z baru po vlastnyx ostava zaxovana.

Zastavenie c. 3 "Jungle videna"
  Vecerna prexadzka detskym ihriskom. Na prameni sediaca zaba imitujuca mensiu
soxu V.I.Lenina. Pokus o komunikaciu vedie k prekvapujucim zaverom - zaba napriek
svojej hmotnosti skace zhruba 2m skoky a podava pritom akrobaticke vykony typu
premet vo vzduxu, dunivy dopad na hlavu a podobne. Najprekvapujucejsie je vsak
posledne pozorovanie, kedy zaba zhruba v polovicke ploxej drahy letu stretava
jednoliaty dreveny plot. Po tomto stretnuti ostava zarazeny ako plot tak aj zaba.
Zaver - zaba nevidi, kam skace, resp. svoje zistenia totalne ignoruje. Obcas mi
pripomina mna...

Jungles je tu samozrejme viac, vlastne kazda situacia si koleduje o taketo
zaradenie, ale co vam budem rozpravat... :)

A este teda k nadxadzajucim par tyzdnom:
26.6. Pristanie v Prahe
27.6.-30.6. Pobyt/vybavovacky na SK
1.7.-2.7. Pobyt v Liberci, CZ
od 3.7. Pobyt v Prahe, s presne nedefinovanymi cestami po CZ a do DE
ca 14.7. Cesta do FR spojena so svadbou 17.7. a par naslednymi dnami volna
stravenymi v okoli
ca 21.7. Cesta do USA, pravdepodobne priamo z FR

"Zmena programu vyhradena."

Uz sa na vas fsetkyx nehorazne tesim, dufam, ze si najdeme cas s kazdym aspon na
xvilku. Zatial prajem pekne dni a papa uz coskoro...

Bud pozdravena draha Europa (ci whatever)...

Takze, konecne mozem fsetkym (ne)zucastnenym s relativnou radostou
oznamit nasledujuce data:

===================================
|| Daniel Kostan
||
|| Home Address:
|| 714 E. Washington St #4
|| Greenville, SC 29601, USA
|| 
|| Work Address:
|| MC LLC 
|| 8 Carlisle Drive
|| Simpsonville, SC 29681, USA
|| 
|| GSM USA: +1 864 354 2905
===================================

A este pre eventualnyx dobrodruhov, co by sa ku mne xceli dostat inak
ako virtualne (xap ako pozvanie):
Interstate I-385 heading North
I-385 becomes E North Street
Turn LEFT onto Williams Street
1st intersection (Pettigru St) go straight (!!! 4-Way-Stop)
Turn RIGHT onto E Washington Street
Stop at #714

Z uvedeneho vidiet, ze po namahavom utrpeni sa mi podarilo zrealizovat
byvanie aj telefon. Uvedene telefonne cislo uz kupodivu disponuje nielen
funkciami "zavolaj" a "prijem hovoru" ale aj funkciou "obdrz/vysli SMS"
cim sice splna bezne predpoklady digitalnej mobilnej siete, na druhej
strane vsak prekonava veskere ocakavania s ohladom na evoluciu
americkeho... fsetkeho.

Napriek tomu tu vsak "americky" hacik je, a sice: ja, ako vlastnik
revolucnej vymozenosti (myslene GSM telefon), platim za kazdu z
horeuvedenyx funkcii. Kazdu v zmysle kazdu: teda aj prijem hovoru alebo
SMS. Dufam, ze to vsak nikoho neodradi od toho, aby sa mi ozval kazdu
moznu xvilku, pretoze ja budem len poteseny.

Kedze mi bolo z niekolkyx ust/klavesnic zmienene, ze moje komentare aj
niekto cita, tu este popis zazitku z revolucnej predajne telefonov...

Vonku horucava, skoro 90, za dverami ocakava prijemny xladok z klimy a
osamotena teta ocividne nadsena, ze dnes sa jej znova nic nestane.
Vxadzajuc oznamujem, ze tomu tak dnes nebude a ze budem komplikovany
pripad. Teta nexapavo prikyvuje, nadalej presvedcena, ze ju nic
nerozhodi. Ma uz predsa svoje roky a ta uz toho videlaaaaa... Uz moj
prizvuk jej vsak musel napovedat, ze sa bude musiet predsa len posnazit
- strpla hned po druhej vete. Dosiahnuc svojho - zaujmu tety - zasadam
za stol a vysvetlujem, ze potrebujem GSM. Otazka "naco potrebujete GSM"
mi napoveda, ze ja to tiez lahke mat nebudem. Ocividne sa nejedna o
bezny poziadavok. Vysvet... nasleduju dlhe minuty rozlicneho
vysvetlovania, obavy v ociax, ked spominam, ze telefon xcem na viac nez
len na telefonat z letiska domov, ze mozno zapnem telefon aj v Europe a
podobne... 
Koncime tym, ze pozadovany telefon nema na predajni, ale zavola vsetkym
kamaratom v inych predajniach a do zajtra zozenie. 
Este male intermezzo: ked som z jednania poxopil, ze platim aj za
vsetko, co mi prixadza - moja reakcia "A preco" tetu ocividne rozhodila
viac, nez si bola oxotna pripustit - zabehla jej totiz slina. Odpoved "A
preco nie" ma sice tiez svoju hodnotu, mne vsak nestaci. Po mensej
vymene nazorov a tetinej snahe najst podporu u cernosskej rodiny
cakajucej, ako sa nas dohovor skonci (snaha neuspesna, cernoskovia
nexapali, o com sa bavime) som dostal vysvetlenie, ze predsa musim
platit za vzdux v ktorom signal V kazdom pripade som vsak zanexal dojem.
Dnes pri vyzdvihovani telefonu teta postava v rohu predajne, na jej
mieste sedi ujo a teta sa netvari, ako keby ma spoznavala :-) 
Na druhej strane ujo z minuleho zazitku (ten, co sa raz urcite stane
hlavnym konzultantom), ked som vracal prvy telefon, ma poznal po mene,
bol napriek vsetkemu rad, ze ma zazil a pozyval ma, ze ked raz upgraduju
na ozajstnu siet, tak zase rad so mnou vstupi do jednania. Takze uplne
onicom asi tiez nebudu... :)

Dokazov o tom, ze existuje civilizacia a Civilizacia je viac. Snad zase
niekedy nabuduce...
Pekny zvysok tyzdna a snad aj vikend. Ja sa budem snazit vybavovat
troska tento prazdny byt (zatial obsahuje cistu postel, 3 prazdne
plexovky od farby, na ktoryx parkujem notebook a par vybaviciek v
kuxyni)...

No ta zdravim,

  ne ze by ma to bavilo, ale uz som bol niekolkokrat dotazany ci este
zijem a ako sa veci maju, ta aspon sa ozvem, ked uz mam xvilu...
  Tema sa najde tiez, a sice "zazitok dna" (aj ked ten moj den sa este
len zacal):
  Mam let na 6.05 rano. Co znamena, ze 5.05 si v pohode vstavam,
pozeram do zrkadla, davam kvapky, malu rozcvicku... Spamatavam sa a
zdrham 5.38 z hotela, cestou este kradnem muffin cernoskovi, co
pripravuje ranajky na 6.00. Sadam do auta a padim po dialnici - speeed
limit 55, mne to nahodou ukazuje 80... Proste nestiham.
  Po mensej mature s parkovacim automatom, ktory xce vidiet moju kartu
predtym, nez vojdem na parkovisko, naxadzam pracne parkovacie miesto a
5.51 dorazam na letisko k self-check-in terminalu. 
  Revizia ruksaku a vreciek mi umoznuje najst papier a kod, ktory
zadavam do masinky cakajuc vystrelenie listku. Masinka pyta confirmation
code - to pre mna nove. Znova revizia fsetkyx papierov, nasleduje
zadanie confirmation. Masinka neunavna, blbuvzdorna - zadaj
confirmation. Na druhe zadanie toho isteho kodu masinka zistuje, ze sice
je blbuvzdorna ale zaroven aj blba a prosi ma, aby som si pozrel osobne
ix tetu u okienka...
  Teta u okienka nic moc, kedze je to postarsi ujo. Tak ho ukecavam, ze
masinka je asi nespokojna, kedze mam 10 min. do odletu a ze on je urcite
sxopnejsi. Ujo pozera, kruti hlavou s komentarom "to ne neskoro, to uz
prepapsol". Ukecavanie uja dalsiu 1 min prinasa vysledky - ujo saha do
vlastnej masinky a snazi sa ma dostat pod kridla o 8 minut odlietajuceho
letu. 
  Dalsi pohlad uja a zakrutenie hlavou ma vsak dostalo. Ked ujo zdvihol
oci z terminalu a pozrel na mna ponad okuliare s komentarom "You are not
15 min. late, you are a week earlier"...
  N! Xvilu som nevedel, ci sekretarku zabit, alebo uja objat, ze nie
vlastnou xybou som prepasol lietadlo, ktore som vlastne neprepasol... V
kazdom pripade sa mi vsak podarilo ukecat uja, ze mi free of charge
prebookoval let na dnes neskorsi, s navratom neskoro v noci. 
  Takze som nas5 tam kde som zacal - na hotelovej izbe. Ked dopisem
maila, pojdem dole ukradnut cernoskovi dalsi muffin, tentokrat uz v
oficialnom case a skusim to znova na letisku. Avsak uz s vacsim
prehladom. :)

  Na zaver este vyhlasujem anketu: co mam urobit sekretarke? Toto je uz
druhy krat, co mi pofucklila do letu... Upozornujem, ze ma svoje roky a
kila (sorry, pounds) a ziadne podobne navrhy neprijimam... :)

PS: pre tyx, co este nevedia, raz za cas sa samovolne objavia nove
fotky a/lebo infos na http://danyman.mankiewicz.cz tak niekedy sa pri
pomysleni na mna da pozriet aj tam. Nexcem totiz denne otravovat
mailami, ktore nikto necita :)
PS2 rekapitulacia: Uz som relativne trvalejsie v Greenville, South
Carolina. Byvam este stale na hoteli, kedze som sa este nedostal k
hladaniu si bytu a dnes ani nedostanem. Obhospodarujem predsalen viac
zakaznikov ako bolo planovane - prevazne okolie SC a NC a Michigan. US
phone sice je, ale este tento tyzden xcem menit, potom aktualizujem.

Pekny dnik este fsetkym zucastnenym aj nezucastnenym

Takze, dalo by sa povedat, ze uz som doma

Co vsak este neplati skoro vobec, kedze sa este furt flakam po hotelox.
Pre vsetkyx, ktori by mi aj nadalej zavideli, tu par aktualnyx dat:
* dostal som pridelene auto, ktore vo mne budi uprimny respekt - asi
10-rocny van (od slova vana), zijuci vlastnym zivotom vcelku (zatial.
rozpad v dohladne). Prave som v stadiu aktualneho strajkovania na nieco
nov(si)e...
* dostal som prideleny mobil, ktory je ... proste americky. Nema to
SIM, cislo sa don nejak divne programuje. Siet by mozno nebola zla
(Verizon), ale neexistuje ziaden "rozumny" telefon pre nu. Pri
prezentovani mojix poziadaviek ujovi v obxode som sa stal jeho "hero of
the year" a tymto rozhovorom ujo postupuje na sefa vyvojoveho oddelenia
mobilnyx texnologii USA, pretoze ako jediny zistil, o com mobilna siet
je (keby nahodou, cislo je +1-864-380-7838 existuje tu ista zanedbatelna
moznost, ze sa mi niekto dovola alebo dokonca dopise)
* teploty uz dnes prekrocili 90tku a to este neskoncila jar, vyzera to
na velmi "prijemny" a urodny rok, najma co sa vlhkosti v mojom podpazi
tyka
* za takyxto okolnosti sa budu vynikajuco aplikovat vodourieditelne
farby. Hlavne ked vysxnu este v Hamburgu uz pri pomysleni na to, ako
pojdu lodickou sem
* cely buduci tyzden idem stravit znova na cestax (nastastie v
severnejsix = xladnejsix koncinax), takze preistotu este nemam byvanie -
naco platit dvakrat... Moj kufor je v sklade s farbami. Je mu tam dobre,
je to asi najxladnejsie miesto v okoli. Vyhrava dokonca aj pred mojou
xladnickou na hoteli
* wikend sa pokusim stravit na Myrtal Beach - vrxolny zazitok mojho
pobytu snad, aj ked pri doterajsom priebehu okolnosti tomu odmietam
verit.

Pekny wikendik prajem
Ja

Pre eventualne aktualne fotky mozno cas od casu skusit
http://danyman.mankiewicz.cz
  
PS: v pripade, ze Vam xodi nevyziadana posta, poslite prosim mail:
subject "Unsubscribe" 
adresa "danyman@volny.cz"

... ako vyzeral moj prvy pracovny den v USA
:-)

http://danyman.mankiewicz.cz/Chicago.zip (5 MB/106 Pcs.)

(pre informaciu, jedna sa o Chicago, IL, USA...)

PS
=-=-=-=-=-=
Informacie pre fsetkyx eventualne zavidiacix:
* som tu takmer nedobrovolne
* zobrazene radosti a slasti su cisto nahodne a nepatria do standardnej
pracovnej naplne technickeho specializovaneho poradcu pre aplikaciu
vodourieditelnych farieb v podmienkach dementizmu
* prirucka "Gadzo v meste" nie je aktualizovana o 'novy svet', Ver. 2 v
nedohladne
* prevodne tabulky na prepocet vzdialenosti, hmotnosti, objemu,
rychlosti, teploty, casu, ludi, meny a tlaku zaslem na dobierku (pozn. -
Cardware)
* ocividne som tu jediny, kto tu hovori anglicky
* miliony ludi a napriek tomu sam...
=-=-=-=-=-=

No ta nazdar... :-)
  Tak k neuvereniu a proti fsetkyx mojim tvrdeniam a zasadam som sa
predsa len ocitol na americkej puode.
  Este som ani nestihol prist nato, ci som z toho vlastne rad, kedze
zatial som sa neprebral z toho soku, ako ina dokaze byt civilizovana
krajina (tyx necivilizovanyx som uz par videl, tam to nebolo tak hrozne
:-))) ). Fsetko je tu premrstene, cim vacsie a pazravejsie auto, tym
vacsie sebavedomie, prva domaca teta, ktoru som stretol, vystupila z
auta a behala po letisku a parkovisku bosa...

  Media uz narobili taku reklamu tomuto statu, ze som sa bez srandy
vecer posadil do baru a so straxom si skusil objednat pivo ocakavajuc,
ci som neporusil nejaky predpis. A cigarillku som preistotu ani vobec
nevytiahol, este ma tu dakto zastreli :-))) K mojej dokonalej
nesxopnosti sa asimilovat patri aj zazitok, ze doteraz neviem, ako s
jednym kohutikom aj pustim vodu, aj nastavim jej teplotu - vcelku tazke,
ked otacanim do lava ma byt naraz aj tepla aj vypnuta... Osprxovany sice
som, ale neviem, ci tento efekt dokazem zopakovat bez cudzej pomoci :-)))

I LOVE AMERICA - ako povedal Igor a ja ho na jeho pocest citujem, aj
ked s tym nadalej tvrdo nesuhlasim... :-)

  Tak fayn, idem sa skusit dospat do miestneho casu a potom hura do
prace, uvidime, kolko z miestneho zivota okrem par lakovni uvidim
naozaj... 

  Tymto som sa zaroven xcel podakovat fsetkym zucastnenym za ix aktivne
nasadenie, bez ktoreho by som asi vazne za 1,5 den viza nedostal.
Napriek tomu, ze naoko ostavaju vsetky zasluhy na mne, a ja s tym nic
nespravim, xcem aby vedeli, ze im to nezabudnem... Thx